reklama

O Tomanovej výpočtoch trochu inak

Leták ministerstva práce, ktorý porovnáva aké by mohli byť dôchodky z I. a II. piliera, komentovala podľa fotografie ministerky moja desaťročná dcéra slovami: To je Tomanová? Keď bola mladá? Ešte menej pochopenia preň však majú médiá: Čísla letáku sú haluze ... buď nevie správne vyrátať, alebo ich zámerne zmanipulovalo ... Nesedela v ňom okrem poradových čísloviek pilierov takmer žiadna cifra. Sú však tieto spochybnenia korektne podložené?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (42)

Žiaľ, rovnako ako ministerstvo, ani väčšina odporcov nedokladá svoje tvrdenia transparentnými výpočtami. Výnimkou je R. Sulík, ktorý zverejnil aj tabuľku vlastných výpočtov. Mimochodom, tento článok si prečítalo viac než 20 000 ľudí a získal hodnotenie karmou takmer 59.
Parametre, ktoré si však zvolil sú dosť otázne.

Pri mojom overovaní som sa zamerala na prostredný príklad 35 ročného Petra. V letáku sú uvedené, resp. z neho vyplývajú tieto dôležité parametre:
Mzda 25 000 Sk, Vek 35 rokov, Sociálne poistenie od 18 rokov, Dôchodkový vek 62 rokov, výnosnosť II. piliera 5% a výsledok - dôchodok pri zapojení sa do II. piliera nižší o takmer 922 000 Sk.

Pre výpočet výšky dôchodkov sú však nevyhnutne potrebné aj ďalšie parametre, ktoré si p. Sulík zvolil:
Dĺžka života Petra 76,8 rokov.
Životná poisťovňa bude vyplácať dôchodok tak, že peniaze na to obdržané z DSS vyčerpá vo veku 76,8 rokov (pre stručnosť som nazvala tento parameter "nulový bod").
Poplatky životnej poisťovni: jednorazovo 2 %, čiže v súhrne 5 krát nižšie ako poplatky pre DSS.

Pán Sulík tieto parametre žiadnym spôsobom neodôvodnil, naopak vyvodzuje záver, akoby to boli parametre ministerstva.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z čoho by sme mohli vychádzať pri dôkladnejšom stanovení týchto parametrov?

Priemerný vek obyvateľstva v SR je v súčasnosti 74,5 rokov. Tento údaj však nie je pre stanovenie pravdepodobného veku dožitia Petra veľmi relevantný, pretože zahŕňa aj úmrtia detí a dojčiat a keďže Peter sa už dožil 35 rokov, je pravdepodobné, že sa dožije vyššieho veku. Priemerné dožitie ľudí, ktorí dovŕšili 35 rokov je asi o 1,5 roka viac ako celej populácie.
Tu však navyše môžeme predpokladať, že ak chce ministerstvo porovnávať dôchodky, tak sa celkom pochopiteľne zameria na skupinu ľudí, ktorí sa dôchodku dožijú a vyberie si z nich priemerného. Relevantný je potom priemerný vek dožitia človeka dovŕšiaceho 62 rokov. Ten je asi o 5 rokov viac ako priemerný vek celej populácie, čiže 79,5 roka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Priemerný vek sa však stále predlžuje a pravdepodobnú dĺžku života Petra sú rozhodujúce údaje asi po 45 rokoch. Za posledných 40 rokov u nás dĺžka života narástla asi o 5 rokov. Aj súčasná dĺžka života vo vyspelých krajinách je približne o 5 rokov vyššia.
Takže či už predpokladáme zachovanie tempa predlžovania dĺžky života na Slovensku, alebo to, že za 40 rokov dosiahneme súčasnú úroveň pôvodných krajín EÚ, k terajším údajom o priemernom veku je treba pripočítať 5 rokov. Ak by sme predpokladali aj približovanie sa k úrovni EÚ, tak by to bolo ešte viac.

Ak je teda Peter priemerným, reprezentatívnym príkladom ľudí, ktorí sa dožijú dôchodkového veku, jeho pravdepodobný vek dožitia je 84,5 rokov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Nulový bod" životnej poisťovne - pri akom veku životná poisťovňa vyčerpá peniaze:

Tu sa musí jednoznačne vychádzať z priemerného dožitia tých ľudí, ktorí o 27 rokov dovŕšia dôchodkový vek, čo je zhruba uvedených 84,5 rokov, nakoľko životná poisťovňa bude mať do činenia len s týmito ľuďmi.
Keby životná poisťovňa priznávala pred dvadsiatimi rokmi doživotné dôchodky tak ako vo výpočte p. Sulíka, že peniaze vyčerpá pred 77-im rokom veku, už v súčasnosti by musela v priemere na každého doplácať dôchodok za viac ako dva a pol roka zo svojho.
Ak by tak priznávala dôchodky dnes, peniaze by vyčerpala v priemere asi 5 rokov pred smrťou poberateľov, keby tak urobila o 27 rokov neskôr, tak ten rozdiel by bol až 7,5 roka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Životná poisťovňa však bude musieť zohľadniť ešte aj ďalšie skutočnosti. Napríklad, že bohatší ľudia žijú dlhšie. Ak totiž na človeku s vysokým dôchodkom prerobí 10 % a na človeku s nízkym dôchodkom získa 10 %, dokopy prerobí.
Ľudia si pritom čiastočne budú môcť určovať výšku svojho dôchodku aj sami. Človek, ktorý bude v čase dovŕšenia dôchodkového veku vážne chorý, si kúpi dôchodok len za toľko, čo musí. Naopak ten, čo bude mať najlepšie predpoklady sa dožiť mimoriadne vysokého veku môže dať na kúpu doživotného dôchodku aj 5 krát viac.
Ak napríklad máme dvoch ľudí, z ktorých jeden bude poberať o 30 % vyšší dôchodok nad priemer po dobu o 30 % dlhšiu než vyplýva z priemerného dožitia dôchodcov a druhý naopak o 30 % nižší po dobu o 30 % kratšiu od priemeru, tak za tým účelom, aby na nich spolu životná poisťovňa neprerobila, musí posunúť "bod nula" asi o 2 roky.
Je veľmi ťažké odhadnúť najmä to, nakoľko budú dlhšie žijúci ľudia vedieť vo veku 62 rokov odhadnúť, že sa im oplatí do doživotného dôchodku investovať maximum. Uvedený príklad ale snáď nie je celkom nereprezentatívny a rezerva 9 %, napr. v podobe posunu "nulového bodu" o 2 roky, by celkovo mohla vykryť dopady tohto nerovnomerného rozloženia. Myslím si teda, že životná poisťovňa bude musieť nastaviť výšku doživotne vyplácaného dôchodku tak, že nasporené peniaze vyčerpá zhruba vo veku 86,5 roka.

Poplatky životnej poisťovni:

Tento parameter nemá až taký vplyv na výšku dôchodku, ale tiež by sa nad ním malo pouvažovať. Pán Sulík počíta s mnohonásobne nižším poplatkom pre ŽP než pre DSS. Podľa mňa by mali byť poplatky úmerné riziku, ktoré inštitúcia podstupuje. Na rozdiel od DSS, životná poisťovňa riskuje, že keď zle odhadne dĺžku života dôchodcov, alebo znehodnotí nasporené peniaze, tak to bude musieť vykryť sama. Niekoľkonásobne vyššie riziko by malo ísť s niekoľkonásobne vyššími poplatkami, takže si myslím, že reálnejšie sú 2 krát vyššie namiesto 5 krát nižších poplatkov. Čiže k 2 % jednorazového poplatku by sa do výpočtu mal zahrnúť aj poplatok odpovedajúci 2 násobku poplatku za správu DSS, čo je 0,13 % mesačne z celkovej, aktuálne spravovanej čiastky.

Aký bude teda výsledok podľa výpočtu p. Sulíka po zmene týchto troch parametrov? Budem rada, ak ma niekto skontroluje, ale mne to vychádza tak, že dôchodok pri zapojení sa do II. piliera bude o 938 532 Sk nižší. Teda ešte o trochu viac než uvádza ministerstvo!

Ak nepočítam s vyššími poplatkami pre životnú poisťovňu, čiže parametrom, ktorý som zmenila asi najviac, tak ten rozdiel je 883 850 Sk v neprospech zapojenia sa do II. piliera. Ak rozdiel medzi Tomanovej a Sulíkovým výpočtom je 100%, tak toto číslo sa líši 3 % od Tomanovej čísla a 97 % od Sulíkovho.

Ak by sme nepočítali ani s rezervou na to, že doživotné dôchodky dlhšie žijúcich ľudí budú vyššie a nechali dopady z tohto trendu uhrádzať životné poisťovne, tak Petrov dôchodok z I.+II. piliera bude nižší o 742 597 Sk, čo asi 14 % od čísla v letáku a 86 % o čísla na blogu p. Sulíka. Teda aj pri zmene jediného parametra, priemerného veku dožitia dôchodcov Petrovej generácie zo 76,8 rokov na 84,5, je výpočet na letáku asi šesťkrát presnejší.

To všetko platí pri 5 % ročnom výnose DSS. Skutočné výnosy sú však od začiatku existencie DSS i za rok 2007 len na úrovni inflácie - 11 % od mája 2005, resp. 3,5 % v roku 2007, čo je len trochu viac ako inflácia december 2007 oproti decembru 2006 a menej ako inflácia január 2008 oproti januáru 2007. Ak by sme teda zmenili aj 5 % výnos na úroveň inflácie, tak strata pri zapojení sa do II. piliera je 1 795 980 Sk, resp. 1 526 667 Sk pri pôvodných, pätinových poplatkoch.

Na druhej strane je pochybný aj parameter ministerstva - dôchodkový vek približne po 30 rokoch.
Napriek tomu, že poslední traja ministri nastavili skôr trend rozhadzovania peňazí v I. pilieri, ktorý sa už možno nikdy nepodarí zastaviť, nieto ešte otočiť, pri raste dĺžky života by sa malo počítať s odpovedajúcim zvyšovaním dôchodkového veku. Pri zachovaní pomeru dôchodkového veku k produktívnemu veku, pripadá na predĺženie života o 5 rokov zvýšenie dôchodkového veku o 4 roky.

Takže pri opodstatniteľných parametroch,

vek dožitia Petra - 84,5 roka,
životná poisťovňa určí výšku dôchodku tak, že peniaze vyčerpá pri dožití 86,5 roka veku,
poplatky životnej poisťovni - percentuálne vo výške dvojnásobku poplatkov DSS,
ročný výnos DSS - na doterajšej úrovni, t.j. na úrovni inflácie,
dôchodkový vek dnes 35 ročného Petra - 66 rokov,

je rozdiel medzi dôchodkom z I.+II. piliera a dôchodkom len z I. piliera takmer 1,53 mil. Sk v neprospech II. piliera.

Pre úplnosť uvádzam, že rovnaké by boli dôchodky pri zhodnotení 4,13% nad infláciu, čiže asi 6,63 %.

Ministerstvo teda mohlo uviesť aj výrazne nepriaznivejšie údaje než uviedlo a výpočet pokojne zverejniť.

Uvedené samozrejme nič nemení na skutočnosti, že II. dôchodkový pilier je bezkonkurenčne najvýhodnejšie, niekoľkomiliónové životné poistenie, za ktoré vopred netreba nič zaplatiť.

A ani na tom, že skutočný vývoj v oboch pilieroch sa môže široko vymknúť všetkým predpokladom.

Irena Bodnárová

Irena Bodnárová

Bloger 
  • Počet článkov:  21
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Čo sa mi páči nájdete v rubrike "Toto si prečítajte (články)" nižšie. Okrem internetových odkazov aj výber "hrozienok", napríklad M. Rúfus: Len zlo sa deje samospádom, dobro sa musí tvoriť. Zoznam autorových rubrík:  I.pilierII.pilierEkonomikaNapadlo mi

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu