Keď sme však mohli vzniknúť náhodne raz, prečo nie aj druhý a ďalšíkrát?
Isteže by to malo opäť trvať miliardy rokov, ale nie je to tak, že akákoľvek dlhá doba od našej smrti po naše ďalšie náhodné "znovuposkladanie" uplynie rovnako rýchlo ako nám "preletel" čas od veľkého tresku po naše terajšie narodenie?
A bude ten nový život taký istý ako teraz, alebo je celkom možné, že aj oveľa horší?
Nie je to hrozná predstava, že naše nádeje a utrpenia sú večnou, ale naozaj večnou hračkou v rukách nemysliacej náhody?
Nie je zmysluplnejšie predpokladať, že mysliaci, milujúci a trpiaci človek môže byť natoľko závislý len od neho oveľa dokonalejšej bytosti?